ÚVOD

Prečo táto príručka?

Rodová rovnosť je prostriedok, ktorý slúži na lepšie pochopenie príčin nerovností medzi mužmi a ženami v našej spoločnosti a vytváranie adekvátnych stratégii na vysporiadanie sa s nimi. Účelom je dosiahnuť rovnosť medzi mužmi a ženami.
Avšak nápad zanechal veľa ľudí zmätených. Bol kritizovaný, pretože je príliš abstraktný a náročný na pochopenie, predovšetkým pre ľudí z anglicky nehovoriacich krajín.

Čo vlastne tento pojem znamená? Aké budem mať z toho výhody ako právnická, alebo dokonca ako fyzická osoba? Je to iba ďalšia administratívna požiadavka, ktorej sa budem musieť podriadiť?
Účelom tejto príručky je odpovedať na niektoré z týchto otázok. Vysvetľuje rodová rovnosť v jednoduchých výrazoch a ukazuje výhody, ktoré môže priniesť. Taktiež zdôrazňuje, že rodová rovnosť je proces.

Spojitosť s programom EQUAL

Táto príručka bola napísaná s ohľadom na program EQUAL, pretože rodová rovnosť je neodlúčiteľnou súčasťou programu EQUAL, ktorý skúma nové spôsoby vysporiadania sa s problémami, ktoré sú bežné pre rôzne typy diskriminácie a nerovnosti.

V rámci programu EQUAL nie je rodová rovnosť záležitosťou dobrovoľnosti. Nie je to len niečo, čo deklarujete, aby bola vaša žiadosť prijateľnejšia/ akceptovateľnejšia tým, že deklarujete „ my nediskriminujeme” alebo „my zachádzame s každým rovnako” alebo „ náš projekt zachováva rovnosť vo všetkých smeroch, takže nás sa to netýka ” alebo, že „ muži a ženy pracujú spolu, takže necítime potrebu zamerať sa zvlášť osobitne na ich potreby.”

Rodová rovnosť by mala byť základom pre všetkých predkladateľov projektov, bez ohľadu na prioritu, ktorú ste si vo svojom projekte vybrali a taktiež pre tých, ktorý program EQUAL koordinujú.
Rodová rovnosť nie je nadbytočná povinnosť, ktorú musíte brať do úvahy, keď plánujete alebo realizujete Váš projekt ako napríklad finančnú efektívnosť, zúčtovanie, nadnárodnosť, splnomocnenie, koordináciu, atď. Príručka ilustruje ako je rodová rovnosť podstatnou časťou všetkých týchto aspektov vášho projektu.

Nemôžete sa snažiť vyrovnať sa s nerovnosťami bez toho, že by ste si neosvojili pojem rodovej rovnosti. Ak ste riadiacou organizáciou – lead partner, budete potrebovať nadobudnúť dostatočnú znalosť problematiky rodovej rovnosti.
Výsledkom je, že získate čas na zlepšenie kvality, aby ste sa mohli lepšie zamerať vo vašom projekte na aktivity a výsledky.

Pre koho je určená príručka?

Príručka bola určená primárne pre tých, ktorí sú včlenení do programu EQUAL – rozvojové partnerstvá (RP), národné podporné štruktúry (NPŠ), riadiace orgán ( RO) a Monitorovacie a výberové komisie.
Avšak, môže byť zároveň užitočné pre jednotlivcov, alebo organizácie, ktoré sa chcú dozvedieť viac o rodovej rovnosti ako sa táto môže uplatňovať pri plánovaní projektu, implementácii, monitorovaní a hodnotení.

Ako mám používať túto príručku?

Táto príručka bola navrhnutá tak, aby Vám poskytla maximálnu mieru voľnosti. Obsahuje sériu stručných poznámok. Môžete si vybrať potrebné poznámky. Nemusíte sledovať poradie a čítať ich všetky. Môžu byť zoskupené nasledovne:

• Stručné poznámky zamerané na všetkých čitateľov podávajúce teoretické a faktické informácie ohľadom rodovej rovnosti a praktických cvičení na osvojenie si rodovej rovnosti v rámci vašej organizácie, prípadne v rámci

• Stručné poznámky adresované špeciálne RP

• Stručné poznámky adresované špeciálne pre NPŠ a RO

• Stručné obsahujúce poznámky projektov EQUALu a zoznam zdrojov

Nenechajte sa odradiť požiadavkou, ktorú máte v rukách. Rodová rovnosť je proces. Táto príručka Vám môže pomôcť začať a sprevádzať Vás, keď sa budete bližšie zoznamovať s rodovou rovnosťou. Táto príručka má obrovský potenciál spraviť Váš projekt viac efektívnym.

CHÁPANIE GENDER MAINSTREAMINGU

Rovné zastúpenie žien a mužov zo všetkých hľadísk spoločnosti je rozhodujúce pre trvajúci rast a demokraciu. Taktiež symbolizuje úroveň vyspelosti spoločnosti. Tento ambiciózny cieľ je však ďaleko od toho, aby bol reálny napriek podstatnému pokroku za posledných 40 rokov vďaka hlavne EU.
Vzťah žien a trhu práce ostáva do značnej miery sprostredkovaný mužmi, či už ako členov rodiny, zamestnávateľov alebo dokonca dodávateľov dôveryhodnosti.
Trh práce stále favorizuje mužov pred ženami a posilňuje zabehnuté mužské a ženské role v domácnosti, polarizujúc existujúcu deľbu, napriek jasným dôkazom, že životný štýl väčšiny žien a aj mužov už viac nepasuje do týchto úzkych koľají.
Napríklad, dopyt po rovnováhe v práci a rodinnom živote, ktorý je podnietený ženami a mužmi, politiky na zosúľaďovanie týchto dvoch oblastí pokračujú v zameriavaní sa hlavne na matky.

Nezdar zmeniť pozíciu žien (a tým pádom aj mužov) nastolil zákonodarcom a ľuďom zainteresovaným v oblasti rovností otázku o politike rovnosti príležitostí. Uvedomili si, že štruktúra spoločnosti a jej praktiky a vzťahy medzi ženami a mužmi potrebovali, aby sa o nich radikálne znovu popremýšlalo, aby sa na povrch dostali hlboko zakorenené a často skryté príčiny nerovnosti. Nazvali tento prostriedok prístupom rodovej rovnosti.

Výzva pre hlavný prúd

Gender mainstreaming rozlišuje také iniciatívy zvlášť adresované ženám, ktoré často pôsobia na okraji spoločnosti, hoci sú tiež potrebné, ako také sú nepostačujúce, aby priniesli väčšiu zmenu. Hoci mnohé sú inovatívne a sú prínosom pre ženy, priamo zúčastnené, neovplyvňujú nejako zvlášť služby, alebo distribúciu zdrojov informácií politík hlavného prúdu a projektov a tak neurobia veľa, aby znížili, alebo ukončili nerovnosti medzi ženami a mužmi.
Gender mainstreaming je výzvou pre politiky hlavného prúdu a dodatočné zdroje. Odlišuje silnú vzájomnú väzbu medzi relatívnymi ženskými nevýhodami a mužskými relatívnymi výhodami. Zameriava sa na sociálne rozdiely medzi ženami a mužmi: rozdiely, ktoré sú osvojené/ naučené, meniteľné v každom čase a nadobúdajú rôzne formy v rámci a medzi kultúrami.

Napríklad, nerovnosť pri využívaní času ženami a mužmi má priamy vplyv na pracovné vzory a prípadne ich životné rozhodnutia. Typicky mužské vzory v rámci platenej práce – trvalé zamestnanie na plný úväzok počas celého životného cyklu – uvaľuje tlak na rodinné časové dispozície. Ženy dokážu byť flexibilnejšie.
Sú to práve ženy, ktoré skracujú hodiny svojho pracovného času, alebo rozhodujú sa v neprospech kariéry plného pracovného času, ak a keď rodinné povinnosti diktujú.
Výsledok je, že ženy pokračujú vo vytváraní väčšiny nezamestnaných, slabo platených a tak ďalej.

Ocenenie rozdielov

Samotná príčina problému spočíva v sociálnych štruktúrach, inštitúciách, hodnotách a viere, ktoré vytvárajú ustálenú nevyváženosť medzi ženami a mužmi. Zámerom nie je snaha „priradiť“ ženy k rôznym procesom, ale pretvoriť tieto procesy tak, aby sa vytvoril priestor na včlenenie žien a mužov.

Chápanie gender mainstreamingu

Gender mainstreaming začína analýzou situácií každodenného života mužov a žien, ktorá zviditeľňuje ich odlišné potreby a problémy, uisťujúc sa v tom, že politiky a prax nie sú založené na nesprávnych predpokladoch a stereotypoch.
Poukazuje taktiež na to, že muži a ženy nie sú homogénnou skupinou. Okrem rozlíšenia ich rodu, ich náboženstva, etnicity, vzdelania, znevýhodnenia, sexuálnej orientácie, triedneho začlenenia a pod. u nich taktiež označuje umocňujúce sa, alebo narastajúce nezrovnalosti, ktoré by mali byť označené v rámci EQUALu.
Napríklad, vysokoškolsky vzdelaná žena z prostredia strednej triedy nemá rovnakú štartovaciu pozíciu ako žena z prostredia pracujúcej triedy s minimálnou kvalifikáciou a zvlášť, ak je príslušníčkou niektorej etnickej minority. Hoci obe čelia diskriminácii vo svete práce, ich potreby sú však rôzne.
Tvorcovia politík a programoví manažéri môžu zabezpečiť lepšie zacielenie v rámci politík, efektívnejšie uplatnenie a väčšiu rovnosť ak berú do úvahu rôznorodé situácie žien a mužov.

Pri posudzovaní rovnosti môžeme obsiahnuť pri všetkých kategóriách jedno a to isté ( napríklad čo sa týka platov ) a posudzovanie kategórií v závislosti od rozpoznania ich rozdielnosti ( materstvo).
Môže to znamenať, že vznikne potreba zaviesť špecifické akcie zamerané na ženy alebo mužov pri vyrovnávaní trvalých nerovností alebo zmene politík hlavného prúdu, aby sa zrovnala diverzita okolností.

Gender mainstreaming môže vyjasniť cestu pri hľadaní spoločného základu a odzrkadliť potreby každej osoby, či už skupiny, alebo jednotlivca, vyhýbajúc sa vidine sveta, definovaného výhradne jednostrannosťou dominantnej kultúry.
Časť problému je, že rovnosť je často prijímaná ako boj v rámci jednej skupiny, v tomto prípade u mužov, ktorí sa vzdávajú moci a výhod a udeľujú ju v prospech inej skupiny, v tomto prípade ženám. Reálnou výzvou je ukázať, že všetci môžu mať prospech zo spoločnosti založenej na rovnosti ktorá stavia na rozlišovaní rozdielov, ktoré zohľadňujú a vyhodnocujú individuálne a skupinové potreby.

Bližší pohľad na 2 prístupy

Prístup zameraný na ženy vníma malé zapájanie žien ako problém

Zameranie:	ženy
Problém:	vylúčenie žien
Cieľ:	účelnejší a efektívnejší rozvoj
Riešenie:	zapájanie žien do existujúcich štruktúr
Stratégie:	čisto ženské projekty, zvýšenie ženskej produktivity, zárobku a schopnosti zvládať domácnosť

Rodovo zameraný prístup sa koncentruje na ľudí

Zameranie:	Vzťahy medzi ženami a mužmi
Problém:	nerovné vzťahy ktoré zamedzujú vyrovnaný rozvoj a plnú účasť žien a mužov
Cieľ:	Vyvážený rozvoj medzi ženami a mužmi, ktorí sa podieľajú na rozhodovaní a moci, príležitostiach a zdrojoch
Riešenie:	Premena nerovných vzťahov a štruktúr; posilnenie znevýhodnených a žien
Stratégie:	Identifikujte a venujte pozornosť praktickým a strategickým potrebám vymedzeným ženami a mužmi na posilnenie ich podmienok.

Zdroj: Gender Analysis and Gender Planning Training Module for UNDP staff.
http://www.undp.org/gender/tools.htm

RODOVÁ ROVNOSŤ– BLIŽŠÍ POHĽAD NA POJMY A TERMINOLÓGIU

Pojmy

Gender mainstream nie je:

• čisto ženská záležitosť
• iba o zlepšovaní a vyrovnávaní štatistík
• o dobre napísaných argumentoch
• o vznesení viny na niekoho za existujúce nerovnosti
• iba o ženách podnikajúcich kroky
• iba o ženách, ktoré z toho majú výhody
• o pozastavení, alebo náhrade špecifických rodových rozhodnutí a projektoch zacielených rovnako na ženy a mužov

Gender mainstream:

• je o znižovaní chudoby, oživenie ekonomického rastu a posilnenie občianstva
• je proaktívny proces nastavený na vysporiadanie sa s nerovnosťami, ktoré môžu spôsobiť diskrimináciu voči každému pohlaviu
• Zacieľuje väčšinu ekonomických a sociálnych rozhodnutí/ politík, ktoré rozhodujú o väčší ne zdrojov
• Vytvára zdravé ekonomické vedomie, ktoré uisťuje, že ženy, rovnako aj muži sú aktívni, využívajúci na 100% svoju pracovnú silu
• Predstavuje ďalší krok na ceste v hľadaní rovnosti
• Rozlišuje, že rod je jednou z najzákladnejších ustanovujúcich čŕt v spoločnosti a ovplyvňuje naše životy od momentu narodenia
• Dopredu vytvára predpoklad rozpoznania ženskej a mužskej identity
• Rozlišuje, že rozdielnosti existujú v živote mužov a žien a tým aj našich potrieb, skúseností a priority sú
• Zahŕňa túžbu ustanoviť vyváženú distribúciu zodpovedností medzi mužmi a ženami
• Potrebuje podmienenú politickú akciu a podporu s jasne stanovenými indikátormi a cieľmi
• Neuskutoční sa „za jednu noc“, je to kontinuálny proces

Gender mainstreaming znamená:

• Že rozdiely medzi mužmi a ženami nesmú byť nikdy základom pre diskrimináciu
• Radikálne znovu uvažovanie ako pracujú trhy práce a ich vplyvy na ženskú a mužskú zamestnanosť
• Dlhotrvajúce zmeny v spoločnosti, meniace sa rodičovské role, rodinné štruktúry a organizácia práce, času a dokonca inštitucionálne praktiky
• Pretváranie hlavného prúdu, než pridávanie aktivít pre ženy na okraji
• Partnerstvo medzi ženami a mužmi na zaistenie toho, že oba rody sa plne zúčastňujú na rozvoji spoločnosti a majú rovnaký prospech zo zdrojov spoločnosti
• Návrat ku koreňom príčin nerovnosti a zavedenie nápravných akcií
• Uistenie, že iniciatívy nielen reagujú na rodové rozdiely, ale snažia sa redukovať rodové nerovnosti
• Kladenie správnej otázky na to, aby sa rozpoznalo, kde by sa mali vyčlenené zdroje najlepšie nasmerovať
• Viac pozornosti mužom a ich role vo vytváraní spoločnosti s princípom rovnost

Gender mainstreaming pokrýva:

• politický design
• rozhodovanie
• prístup k zdrojom
• procedúry a skúsenosti
• metodológia
• implementácia
• monitorovanie a hodnotenie

Terminológia

Sex:

biologický rozdiel medzi ženami a mužmi, ktorý je univerzálny.

Gender/ Rod:

sociálne rozdiely, alebo role prisúdené ženám a mužom, role, ktoré sú naučené počas toho ako rastieme, po čase sa menia a závisia na našej kultúre, etnickom pôvode, náboženstve, vzdelaní, spoločenskom postavení/ triede a geografické, ekonomické a politické prostredie v ktorom žijeme. Tieto modely správania vytvárajú štandard a ovplyvňujú naše bytie nezávisle na našom pohlaví. Napríklad, pokiaľ len ženy môžu rodiť (biologicky determinované), biológia nedeterminuje, kto bude vychovávať deti (rodovo prisúdené správania) taktiež neurčuje kto bude vykonávať domáce práce. Taktiež rod opisuje škálu predností a správaní, očakávaných od mužov v ich spoločnostiach a formujú ich sociálnu identitu. Identita, ktorá sa odlišuje od kultúry ku kultúre a v rozličných obdobiach histórie.

Rodová rovnosť:

znamená, že rozdielnosť v správaní, ašpirácie a potreby žien a mužov sú rovnomerne hodnotené a podporované a nespôsobujú rozdielne dôsledky, ktoré posilňujú nerovnosti.

Rodové vzťahy:

vnútorne závislé vzťahy medzi ženami a mužmi. Toto zahŕňa v sebe, že zmeny u žien budú požadovať zmeny u mužov a naopak.

Mainstream:

zásadné dominantné myšlienky, prístupy, skúsenosti, alebo trendy. Je to tam, kde sa zvažujú o výbery, robia sa rozhodnutia ktoré ovplyvňujú ekonomické, sociálne a politické možnosti. Je to tam, kde sa odohrávajú veci. Mainstream určuje/ determinuje, kto čo dostáva a poskytuje zdôvodnenia pre rozdelenie zdrojov a príležitostí.

Gender mainstreaming:

ustanoviť rodovú rovnosť ako súčasť tohto dominantného (mainstreamového) trendu v spoločnosti tak, že ženy a muži majú rovnaký prospech. Znamená to pohľad na každý krok politiky – návrh, implementáciu, monitorovania a hodnotenie – s úmyslom podporiť rovnosť medzi ženami a mužmi.

Analýza rodového dopadu/hodnotenie:

preskúšava politiky a skúsenosti, aby sa ubezpečila, že majú rovnako prínosné výstupy na ženy a mužov. Identifikuje existenciu a rozsah rozdielností medzi ženami a mužmi a výstupy z týchto rozdielov pre špecifické oblasti politík. Hodnotí politiky a skúsenosti s úmyslom, aby sa videlo, či ovplyvnia ženy a mužov zvlášť aby sa neutralizovala diskriminácia a zaviedla rovnosť. Na uskutočnenie tejto analýzy, je potrebné využívať štatistiku a indikátory, rozlišujúce pohlavia.

Špecifická/pozitívna akcia:

zvýhodňuje zvláštnu časť žien, alebo mužov a je požadovaná ako dodatok k politikám/ rozhodnutiam gender mainstreamingu pri odstraňovaní nerovností, ktoré boli identifikované, alebo zameriava sa zvlášť na pretrvávajúce problémy.

FORMÁLNE DEFINÍCIE

“Gender mainstreaming zahŕňa snahy nereštrikčného charakteru na posilnenie rovnosti pri zavádzaní špecifických opatrení na pomoc ženám, avšak mobilizujúc všetky všeobecné rozhodnutia/ politiky zvlášť za účelom dosiahnutia rovnosti tým, že aktívne a otvorene berú do úvahy v štádiu plánu svoje možné vplyvy na danú situáciu mužov a žien (rodová perspektíva). To znamená opatrenia na pravidelné preskúmavanie a tvorbu rozhodnutí a potrebu vziať do úvahy možné dopady pri ich zadefinovaní a implementovaní.”

“Opakujúce sa zhodnocovanie rozdielov medzi podmienkami, situáciami a potrebami žien a mužov vo všetkých rozhodnutiach a akciách Spoločenstva: toto je základná črta princípu ‘mainstreamingu’, ktorý prijala Komisia. Neznamená to jednoduché sprístupnenie programov a rezerv pre ženy, ale viac súčasne prebiehajúca mobilizácia právnych nástrojov, finančných zdrojov a analytických a organizačných kapacít Spoločenstva za účelom vyjadriť želanie budovať vyvážené vzťahy medzi mužmi a ženami vo všetkých oblastiach. V tomto poňatí je potrebné a dôležité vytvoriť politiku rovnosti medzi ženami a mužmi v súlade so štatistickou analýzou situácie žien a mužov v rôznych oblastiach života a zmien uskutočňujúcich sa v spoločnostiach.”

Európska Komisia. Oznámenie: „Zavádzanie rovnakých príležitostí pre ženy a mužov do všetkých rozhodnutí a aktivít Spoločenstva” (COM(96)67final). V elektronickej forme iba vo francúzskom jazyku.
„Gender mainstreaming je (re)organizácia, posilnenie, rozvoj a hodnotenie politického procesu tak, že perspektíva rodovej rovnosti je včleňovaná do všetkých politík/ rozhodnutí, na všetkých úrovniach a všetkých stupňoch, účastníkmi bežne podieľajúcimi sa na tvorbe politík/ rozhodnutí.”

Rada Európy, Gender mainstreaming: koncepčný rámec, metodológia a prezentácia dobrých skúseností. Strasbourg. 1998.
Gender mainstreaming je “…proces, ktorým sa hodnotia výstupy voči ženám a mužom hociktorej plánovanej akcie, zahŕňajúc legislatívu, rozhodnutia/ politiky alebo programy, v hociktorej oblasti a na všetkých úrovniach. Je to stratégia na zrealizovanie takých zmien u žien ako u mužov a zakúša integrálnu dimenziu návrhu, implementácie, monitorovania a hodnotenia rozhodnutí a programov v politickej, ekonomickej a sociálnej sfére, takže ženy, aj muži majú rovnaký prospech a nerovnosť nie je opakovaná. Hlavným cieľom je dosiahnuť rodovú rovnosť.
Spojené národy. ECOSOC, 1997.

KRÁTKA HISTÓRIA POLITIKY EÚ A GENDER MAINSTREAMING

Mnoho rokov pretrvával názor, že rovnosť je hlavne ženskou záležitosťou. Tento názor bol vytvorený politikmi, tvorcami politík a dokonca samotnými ženami.

1970 – Obdobie individuálnych práv

Európska únia (EÚ) začala dlhú cestu na dosiahnutie rovnosti medzi mužmi a ženami v 70 – tých rokoch, hoci prísľub rovnakých platov bol deklarovaný v roku 1957 v Rímskej zmluve.
Požiadavka na rovnaké zaobchádzanie dominovala tejto oblasti, ktorá sa zameriavala na individuálne právo na rovnosť.
V roku 1975 bola vydaná prvá európska smernica, týkajúca sa rovnosti v oblasti rovnakých príjmov.
Krátko na to nasledovalo nariadenia v roku 1976 ohľadom rovnakého zaobchádzania a prístupu k zamestnaniu, tréningom, podpory a pracovných podmienok. V roku 2002 bol zákon z roku 1976 posilnený a rozšírený o dodatok o formálnom zákaze proti sexuálnemu zneužívaniu.

Nasledovali ostatné nariadenia: o rovnakom zaobchádzaní v štatutárnych systémoch sociálnej bezpečnosti (1978); o zamestnaneckých systémoch sociálnej bezpečnosti (1986); pre samo zamestnania a ich asistujúcich potomkoch (1986); ohľadom materskej dovolenky a zdravotných a bezpečnostných podmienkach pre tehotné ženy starajúce sa o deti (1992); ohľadom organizácie pracovného času (1993); ohľadom rodičovskej dovolenky a dovolenky súvisiacej s rodinnými povinnosťami (1996); ohľadom bremena dôkazu na uľahčenie dôkazu diskriminácie v prípadoch zastupovania pred súdom (1997); a ohľadom skráteného pracovného času (1997).
Zákony o rovnakom Equal treatment laws were effective in combating overt discrimination but not enough to ensure equality. Their starting point was that women and men should be treated the same. But as women and men do not start from the same position, equal treatment did not always lead to equal outcome. Apparently neutral policies had different results.

1980 – Obdobie špecifických akcií

80 te roky boli svedkom zavedenia špecifických / pozitívnych akcií, ktoré sa zamerali na znevýhodnenia zakúsené ženami. Bol to začiatok pre žensky orientované politiky, zatiaľ však okrajovo. Zamerali sa na to, čo ženy „postrádalo“ – z čoho bola implikovaná domnienka, že problém spočíval na ženách, takže ženy potrebovali zmenu.
EÚ rozpoznajúc nedostatky legislatívy rovnakého zaobchádzania, zaoberajúce sa rozdielmi medzi mužmi a ženami kofinancovala špecifické akcie pre ženy, zvlášť zamerané na tréningy.
Taktiež bolo obdobím následných doporučení EÚ a kódexov ohľadom dobrej praxe v oblasti ako je vzdelávanie a tréning, starostlivosť o deti, v boji proti sexuálnemu zneužívaniu, pozitívne akcie, diskriminácia v médiách a posilňovanie prístupu žien k rozhodovacím pozíciám.

1990 – Obdobie mainstreamingu

Ukázalo sa, že špecifické akcie v prospech žien boli čiastočným riešením. Pripravili ženy na pôsobenie v prostredí kde sú dominantné ženy, avšak nevyvolali ho.
Viedlo to k novému obdobiu gender mainstreamingu, kde sa pozornosť sústredila na systém a samotné štruktúry, na vzťah medzi ženami a mužmi a na ich individuálne potreby. Tento prístup získal celosvetové uznanie v roku na 4. svetovej konferencii žien Spojených národov v Beijingu.

Gender mainstreaming rozlišuje, že existujúce štruktúry nie sú rodovo- neutrálne, ale zvýhodňujú jedno, alebo druhé pohlavie v škále nepatrných spôsobov, ale aj nie nepatrných spôsobov. Výsledkom je, že zjavne rodovo – neutrálne rozhodnutia môžu v skutočnosti posilniť rozdelenie a naďalej znevýhodňovať ženy, alebo mužov.
S gender mainstreamingom prišla potreba rozhodnutí, ktoré napomáhajú rôznorodým okolnostiam prijať, že vek, etnický pôvod, znevýhodnenie, a sexuálna orientácia, majú taktiež vplyv na schopnosť jednotlivca mať rovnaké postavenie v súťaži.
EÚ prijala svoj prístup v gender mainstreamingu v roku 1996.

Zavedenie tejto zmeny Európska komisia zdôvodnila potrebou zaviesť rodovú perspektívu do plánovania, implementácie, monitorovania a hodnotenia vo všetkých rozhodnutiach a akciách EÚ na zhodnotenie ich vplyvu na ženy a mužov.
V 1997, Amsterdamská zmluva potvrdila dôležitosť podpory rodovej rovnosti a formálne schválila záväzok k gender mainstreamingu.

GENDER MAINSTREAMING (niekoľko údajov)

Je všeobecne známe /accepted že ženy zažívajú sústavnú a trvalú diskrimináciu, ktorá opakovane, spôsobuje rozdielnosti v prístupe žien a mužov k zamestnaniu, zdrojom a moci.
Môžeme to dokumentovať jasne vo vývoji na trhu práce počas dvoch posledných dekád.
V EÚ zloženej z 15 členských štátov, od roku 1980 a dokonca skôr, nastal masový vstup žien na trh práce, ktorý však nebol sprevádzaný prerazením v sektorovej, zamestnaneckej segregácii alebo segregácii povolaní. Väčšina žien stále pracuje v zhluku sektorov a povolaní, dominujú čiastočné úväzky, značne sú vylúčené z vyšších pozícií, sú odmeňované menej ako muži, sú viac vystavené nezamestnanosti a vystavené riziku chudoby viac než muži.

Aktívna účasť žien na trhu práce a redukcia rodových rozdielov vo všetkých sférach života sú kľúčom ku konkurencieschopnosti EÚ, ekonomickému rastu a sociálnej kohézii. Lisabonský cieľ, ktorý si vytýčil dosiahnuť 60% zamestnanosť žien do roku 2010 sa nedosiahne bez väčšej snahy na poli rodovej rovnosti. V konečnom dôsledku bude treba, aby na trh práce vstúpilo 6 miliónov žien, aby sa splnil uvedený cieľ.

Niekoľko údajov:

Zamestnanosť

• Miera zamestnanosti žien stúpa rýchlejšie ako u mužov. V súčasnosti dosahuje 55.6% v porovnaní s menej než 50% v prvej polovici deväťdesiatych rokov (20. stor.). Rozdiel oproti mužom však zostáva vysoký. Je to stále 17.2 percentuálnych bodov pod hodnotou miery zamestnanosti mužov v krajinách 15- tky a 16.3% v krajinách 25- tky.
• Rodová segregácia v rámci povolaní a sektorov zostáva stabilná avšak vysoká. Ženy dominujú v zdravotníckych povolaniach a sociálnych službách, vzdelávaní, verejnej správe a maloobchode, pokým neprimeraný počet mužov pracuje ako technici, inžinieri, finanční odborníci a manažéri. Hoci postupne viac žien zaujíma vysoké pracovné pozície, muži predstavujú dvojnásobok v rámci manažérskych pozícií a viac než trojnásobok v pozíciách manažérov seniorov. Významne menej žien ako mužov má zamestnanie so zodpovednosťou supervízora a rozdiel sa rozširuje viac medzi staršími pracovníkmi.

Nezamestnanosť

Vo väčšine členských štátov, miera nezamestnanosti zostáva vyššou u žien ako u mužov (1.8 percentuálnych bodov vyššie ako u nezamestnaných mužov v krajinách 15- tky a 1.9 % v krajinách 25- tky) a ženy zostávajú zraniteľnejšie voči nezamestnanosti a ekonomickej pasivite než muži.

Príjmy

• V oblasti príjmov zostáva rozdiel medzi mužmi a ženami – pravdepodobne jedna z najviditeľnejších nerovností, ktorej sú vystavené ženy v práci. V priemere, ženy v EÚ dosahujú iba 84% príjmov mužov – 89% vo verejnom sektore a 76% v privátnom sektore.
• Ženy v rámci EÚ tvoria podiel 77% najnižšie platených pracovníkov a muži tvoria 23%. Riziko chudoby je o 3% vyššie u žien v porovnaní s mužmi.

Čiastočný úväzok

V rámci práce na čiastočný úväzok prevažujú väčšinou ženy. V krajinách 15 – tky, 34% žien pracuje na čiastočný úväzok a 30% v krajinách 25 – tky. Na rozdiel, iba 7% mužov pracuje na čiastočný úväzok v krajinách 15 – tky a krajinách 25 – tky.

Práca a život rodiny

• Ženy vykonávajú stále väčšinu prác v domácnostiach a v prospech rodiny. Toto ovplyvňuje ich pracovné návyky a limituje ich príležitosti vyrovnať sa porovnateľným pracovným príležitostiam, ktoré v priemere zaujímajú muži.
• Ženy s deťmi pracujú o 12 hodín menej ako muži s deťmi v krajinách 15 – tky a o 11 hodín menej ako muži v krajinách 25 – tky. Majú tiež nižší podiel mzdy o 12.7 percentuálnych bodov v porovnaní s bezdetnými ženami.
• Muži s deťmi vykazujú o 9.5 percentuálnych bodov vyšší podiel zamestnanosti ako bezdetní muži.

Vzdelávanie

Ženy dosahujú vyššiu vzdelanostnú úroveň než muži. Rozdiel medzi ženami a mužmi vo veku medzi 20-24 rokov navštevujúcich strednú školu je 6 percentuálnych bodov v krajinách 15 – tky a 5 percentuálnych bodov v krajinách 25- tky. Reprezentujú väčšinu absolventov v krajinách EÚ (55%) hoci výber ich študijného odboru vykazuje tradične rodové stereotypy – v 2001, 36% dosiahlo stupeň vzdelania v oblasti vedy, matematiky a informatiky a 21% v oblasti engineering.
Zdroj: Správa o rovnosti u žien a mužov, 2004. European Commission.

http://europa.eu.int/comm/employment_social/equ_opp/com_04_115_en.pdf

Gender Mainstreaming pre Slovensko